Weleda v rokoch 1933 – 1945

V spoločnosti Weleda jednoznačne odsudzujeme zločiny národného socializmu. Fašizmus, antisemitizmus, rasizmus ani krajne pravicová ideológia u nás nemajú miesto. Weleda je miestom ľudskosti. Heslo „Nikdy viac“ vyjadruje naše presvedčenie. Dnes Weleda pôsobí v 50 krajinách po celom svete a hlási sa k tolerancii, rozmanitosti a ľudskosti.

S hlbokým súcitom a smútkom si pripomíname tisíce ľudí, ktorí trpeli alebo boli zavraždení v koncentračnom tábore Dachau a na ďalších miestach nacistického teroru. Sme hlboko otrasení a zasiahnutí skutočnosťou, že odkazy na tieto zverstvá existujú aj v kontexte histórie našej spoločnosti.

Spoločnosť Weleda bola založená v roku 1921 a má za sebou dlhú históriu, ktorá zahŕňa aj obdobie nacistickej diktatúry v rokoch 1933 – 1945. Podobne ako mnohé iné firmy umožňujeme výskumníkom skúmať v našich archívoch okolnosti, v ktorých sa Weleda v tom čase nachádzala, ako aj konanie zodpovedných osôb.

V roku 2023 sme sami poverili Spoločnosť pre dejiny podnikov (GUG) vypracovaním odbornej štúdie o rokoch 1933 – 1945, ktorá bola zverejnená v roku 2024. V roku 2025 sme GUG zadali realizáciu nového, komplexného výskumu našej histórie a našej úlohy v období nacistickej diktatúry.

Výskum GUG sa zameral na prepojenia spoločnosti Weleda s táborovým lekárom koncentračného tábora Dachau Sigmundom Rascherom, ako aj na činnosť bývalého záhradníka Weledy Franza Lipperta v bylinkovej záhrade tábora Dachau. GUG zároveň v rôznych archívoch skúmal otázky týkajúce sa nasadzovania nútených pracovníkov, tzv. „arizácie“ a politického postoja vtedajšieho vedenia spoločnosti. Výsledky boli zverejnené v správe z roku 2024. Medzi najdôležitejšie zistenia patria:

• Neexistujú dôkazy, že by Weleda profitovala z tzv. „arizácie“, teda z vylučovania Židov z hospodárskeho života v Nemecku.

• Weleda nezamestnávala nútených pracovníkov.

• Weleda objednávala rastliny z bylinkovej záhrady koncentračného tábora Dachau a vedenie spoločnosti mohlo vedieť, že na ich pestovanie boli využívaní väzni.

• Táborový lekár Sigmund Rascher si u Weledy objednal 20 kg krému proti omrzlinám. Nie je jasné, či ho používal pri pokusoch v tábore ani či mal takýto zámer.

• V roku 1941 začal bývalý hlavný záhradník Weledy Franz Lippert pracovať v bylinkovej záhrade koncentračného tábora Dachau. Od apríla 1940 už nebol zamestnancom spoločnosti Weleda.

• Predstavenstvo Weleda AG nevstúpilo do NSDAP ani do organizácií s ňou prepojených.

• Do svojho zatvorenia v roku 1938 firemný časopis Weleda, „Weleda Nachrichten“, neobsahoval nacistickú rétoriku ani symboly.

Začiatkom septembra 2025 bola v mene Pamätného miesta koncentračného tábora Dachau zverejnená štúdia „Bylinková záhrada v Dachau: dejiny a dôsledky poľnohospodárskych pokusných plôch koncentračného tábora Dachau“, ktorej autorkou je historička Anne Sudrow. Časopis Der SPIEGEL publikoval podrobnosti ešte pred vydaním tejto štúdie. Článok naznačuje, že niektoré aspekty našej histórie mohli doteraz zostať úplne nepreskúmané. Týmto otázkam sa teraz budeme venovať podrobnejšie.

Tu nájdete naše vyhlásenie k článku v Spiegeli.

Už skôr, v 90. rokoch 20. storočia, uskutočnil historik Uwe Werner výskum v archívoch Weleda AG zameraný na obdobie nacizmu. Výsledkom bola jeho kniha „Antroposofisti v časoch národného socializmu“, vydaná v roku 1999. O niekoľko rokov neskôr nasledovala kniha „Weleda v rokoch 1921 – 1945“, v ktorej Werner opísal vznik spoločnosti a jej víziu sociálnych, ekologických a ekonomických ideí. Obdobie nacizmu charakterizoval ako „prežívanie v neľudskom prostredí“. Hoci podľa Wernera nešlo o aktívnu formu odporu, možno ju označiť za pasívny odpor. Iní výskumníci však spochybnili Wernerovo vykreslenie antroposofie ako úplne nezúčastnenej, prípadne ako obete nacistickej éry.

Weleda opakovane sprístupnila svoje archívy historikom Petrovi Selgovi, Susanne H. Grossovej a Matthiasovi Mochnerovi. Prvý diel ich trojdielneho diela vyšiel v roku 2024 pod názvom „Antroposofia a národný socializmus“ – Antropozofické lekárske povolanie. Druhý diel „Antroposofia a národný socializmus. Weleda a Wala, antropozofické farmaceutické firmy 1933 – 1945“ opisuje miestami zložitú históriu Weledy v náročných rokoch nacistickej diktatúry a bol publikovaný v auguste 2025.

Na základe dostupných odborných správ a výskumov (stav k augustu 2025) vyplývajú nasledujúce závery:

Situácia v rokoch 1933 – 1945

Ako spoločnosť s antropozofickým zameraním bola Weleda počas nacistickej diktatúry opakovane vystavená riziku zákazu výroby. Nemecká antropozofická spoločnosť bola nacistami zakázaná 1. novembra 1935 a antroposofi patrili v Tretej ríši k marginalizovaným skupinám. Najmä v povojnovom období sa vnímali predovšetkým ako obete. Novšie výskumy, ako je uvedené vyššie, však vykresľujú diferencovanejší obraz a dospievajú k záveru, že v antropozofických kruhoch neboli len obete, ale aj sympatizanti a páchatelia.

Bol Weleda krém proti omrzlinám použitý pri pokusoch na väzňoch v Dachau?

V roku 1943 dodala Weleda Wehrmachtu 20 kilogramov krému proti omrzlinám. Zásielka bola doručená na súkromnú adresu v Mníchove, ktorá v tom čase patrila Sigmundovi Rascherovi, lekárovi Luftwaffe, o ktorom sa neskôr ukázalo, že pre SS vykonával tajné pokusy na väzňoch v Dachau. Počas týchto pokusov boli väzni vystavení podchladeniu.

GUG aj výskumný tím vedený Petrom Selgom dospeli k záveru, že neexistujú dôkazy o tom, že by Rascher používal krém proti omrzlinám pri svojich experimentoch. Zodpovedné osoby vo Welede takisto nemali vedomosť o Rascherových pokusoch na ľuďoch v Dachau. Selg a jeho spolupracovníci však špekulujú, že jednotliví zamestnanci Weledy mohli vďaka osobným kontaktom s Rascherom o jeho experimentoch vedieť, a to napriek vysokej miere utajenia. Z dostupných zdrojov to však nemožno preukázať.

Koncom 90. rokov boli Rascherove experimenty odhalené. V tom čase sa o nich dozvedela aj Weleda a následne zaslala písomné ospravedlnenie organizácii Deti holokaustu (AKdH).

Aký bol vzťah Franza Lipperta k Welede?

Franz Lippert, ktorý vybudoval a viedol záhradu liečivých rastlín Weledy v Schwäbisch Gmünd, ukončil svoju činnosť na jeseň 1940 po 16 rokoch pôsobenia. Od septembra 1941 viedol biodynamické pestovanie v Nemeckom výskumnom ústave (DVA) v Dachau. „Bylinková záhrada“ bola súčasťou koncentračného tábora Dachau. Lippert tam pôsobil až do marca 1945.

Po vojne mal Lippert s Weledou poradenskú zmluvu od 1. apríla 1947 do marca 1948. Denacifikačné konanie proti nemu bolo v septembri 1948 zastavené s odôvodnením, že „nie je vôbec obvinený“. Podľa čestných vyhlásení bývalých väzňov sa Lippert opakovane snažil zmierniť ich utrpenie. V roku 1949 zomrel na následky choroby.