Koža je prirodzenou ochrannou bariérou nášho tela, ktorá nás zároveň spája s okolím. Reaguje na to, s čím sa stretávame navonok a dáva nám o tom náležite vedieť. Najmä suchý vzduch, či už studený alebo teplý, môže v pokožke znižovať obsah vlhkosti.
V zime je často naša pokožka suchá, pretože mazové a potné žľazy sú v tejto dobe menej aktívne. Výsledkom je oslabenie kožnej bariéry. V chladnom počasí býva celková vlhkosť vzduchu nižšia, čo spôsobuje, že sa z pokožky odparuje viac vlhkosti, ako v teplejších mesiacoch. Neustále striedanie mrazivých teplôt vonku a výrazne teplejšieho vzduchu vo vykurovaných miestnostiach môže pokožku nepríjemne podráždiť.
Teplý a suchý letný vzduch spôsobuje, že sa viac potíme. A s potením v pokožke rýchlejšie ubúda hydratácia. Slnečné svetlo je prospešné tým, že stimuluje tvorbu „hormónu šťastia“ serotonínu a tiež vitamínu D, dlhodobé opaľovanie však zahrieva kožu a odčerpáva z nej vlhkosť. Pokiaľ fúka príjemný vánok, stratu hydratácie často zaznamenáme až neskôr, keď sa začne pokožka sťahovať a cítime jej napínanie.
Suchý a studený vzduch, ktorý prúdi z klimatizácie, odčerpáva z pokožky dôležitú hydratáciu, takže sa rýchlejšie vysušuje a krehne.
Ďalšími faktormi, ktoré môžu ovplyvniť pokožku, sú vietor a prach. Patrí sem predovšetkým jemný prach, ktorý prenáša vietor. Rôzne typy pokožky reagujú v rôznej miere, takže niekedy môže byť koža suchá a drsná ako šmirgľový papier. V závislosti na tom, ako často a intenzívne je pokožka vystavená vplyvom vetra a prachu, môže dôjsť k poškodeniu najvrchnejšej vrstvy epidermis a k narušeniu rovnováhy hydratácie kože.
To, aké má počasie dopad na našu pleť, ovplyvňuje nielen jej typ, ale aj spôsob, akým ju vyživujeme zvnútra a ako sa o ňu staráme zvonku.
