Ako fungujú vône
Vôňa kvetov môže byť očarujúca ale tiež upokojujúca a liečivá. Tak ako ľudia, rastliny tiež dokážu vnímať vône. Dokážu cítiť, kedy je ovocie zrelé alebo či sú na blízku hladné zvieratá.
Svieža vôňa levandule, jemné tóny ruží: príjemná vôňa poteší zmysly. Účinok esenciálnych olejov je obzvlášť intenzívny. Esenciálny olej získaný z kvetov obsahuje až 400 prchavých chemických látok, ktoré stimulujú náš čuch. Prostredníctvom čuchových buniek nos vysiela signál do mozgu, kde sa vôňa hodnotí. Náš nervový systém reaguje uvoľnením látok, ktoré pôsobia na našu psychiku a tiež endokrinný a imunitný systém.
Ovocie vonia, keď je zrelé
Aj bez vedeckého vysvetlenia, ktoré dnes poznáme, ľudia v stredoveku spozorovali, že rastliny reagujú na pachy. V Egypte bolo známe, že vôňa nasekaných fíg dokáže vyvolať dozretie ovocia na celom strome. V Číne sa pálilo kadidlo, aby sa hrušky stali jedlými. Dnes už rozumieme prečo: etylén, zapáchajúci plyn, ktorý sa nachádza sa v dyme ale je tiež produkovaný každou rastlinou, vysiela signál, ktorým začína proces zrenia. Kým ľudia môžu cítiť len nosom, rastliny to dokážu celým svojim organizmom. Všetky rastlinné bunky, či už sú v koreňoch alebo v listoch, majú čuchové bunky.
Stromy sa varujú navzájom
„Všetky vône produkované rastlinami – napríklad rozmarínom, bazalkou alebo sladkým drievkom – sú rovnocenné s precíznymi správami: sú to slová rastlín, ich lexikón! Milióny rozličných chemických zložiek fungujú ako znaky v skutočnom rastlinnom jazyku, o ktorom vieme len veľmi málo,“ vysvetľuje rastlinný neurológ Stefano Mancuso. Prirovnáva komplexný jazyk rastlín k egyptským hieroglyfom, ktoré boli dešifrované až po nekonečných pokusoch.
Je však celkom jednoduché spozorovať, ako dobre jazyk rastlín funguje: stromy, ktorých vetvy a korene sa vzájomne nedotýkajú môžu komunikovať vôňami prenášanými vzduchom, napríklad ako varovanie pred predátormi. Keď je napríklad africký strom akácia ohryzovaný žirafami, uvoľňuje plyn, ktorý varuje okolité stromy pred nebezpečenstvom. V priebehu niekoľkých minút si ostatné stromy v listoch vytvoria toxíny, vďaka ktorým sa stanú pre žirafy nejedlými.
Vôňa vyvoláva spomienky
Vône sú jazykom aj pre ľudí a pomáhajú nám uchovávať naše spomienky. Čerstvo pokosená tráva, pečenie vianočných koláčikov, vôňa prírodnej kozmetiky alebo parfum: vône môžu byť kľúčom k minulosti. Ak nám určitá vôňa vnikne do nosa, všetko sa nám v zábleskoch vráti dokonca aj po rokoch.
Neurovedci predpokladajú, že je to kvôli ceste, ktorú čuchové vnemy absolvujú do nášho mozgu – priamo z nosa do hipokampu, centra pamäťovej kontroly nášho mozgu
Zdroje:
Daniel Chamovitz: What a Plant Knows: A Field Guide to the Senses. New York: Scientific American / Farrar, Strauss and Giroux: 2012
Stefano Mancuso, Alessandra Viola: Brilliant Green: The Surprising History and Science of Plant Intelligence, Washington, DC: Island Press, 2015
Kathrin Meyer und Judith Elisabeth Weiss (Hrsg. für das Deutsche Hygiene-Museum Dresden): „Von Pflanzen und Menschen“, Wallstein, 2019
Eva Heuberger, Iris Stappen, Regula Rudolf von der Rohr: „Richen und Fühlen. Wie Geruchssinn, Ängste und Depressionen zusammenspielen“, fischer & gann, 2017
www.pflanzenforschung.de/de/themen/lexikon/ethylen-ethen-10096
www.pflanzenforschung.de/index.php?cID=5681
www.ds.mpg.de/2495238/Gerueche_und_Erinnerungen
