Ako kompost zlepši pôdu vo vašej záhrade

Martina Kolarek: Odmenou za správne kompostovanie je úrodná pôda a zdravé rastliny - a tiež menej zalievania, hnojenia a ničenia škodcov. Vyživovaním pôdy organickými materiálmi vytvárame domov pre nespočetné množstvo organizmov a mikroorganizmov, ktoré pôde prospievajú a udržiavajú ju zdravú.

Martina Kolarek: Pôda je úrodná vtedy, keď obsahuje množstvo rozmanitých živých organizmov. Tie vytvárajú štruktúru pôdy, ktorá je potom schopná zadržiavať vzduch, vodu a živiny – to všetko odovzdáva rastlinám, ktoré tak môžu nerušene rásť a prospievať. Pokiaľ pôda nemá štruktúru, hnojením jej nepomôžete: pôda hnojivo nedokáže vstrebať, živiny jej v podstate pretečú do spodných vôd a rastliny k nim nemajú prístup. Okrem zlepšenia kvality pôdy pomáha kompost chrániť vodu pred znečistením, pretože zabraňuje erózii. Zlepšuje aj klímu: rastliny absorbujú uhlík zo vzduchu a uvoľňujú ho do pôdy, ktorá ho ukladá do svojich podzemných štruktúr.

Martina Kolarek: Pôda, ktorá obsahuje dostatočné množstvo humusu, je tmavo hnedá, vlhká a príjemne vonia. Pokiaľ má pôda humusu málo, je bledá, suchá a nevonia. Pripomína púšť, pretože v nej nič nerastie.

Martina Kolarek: Humus je organickou časťou pôdy, produkovaný pôdnymi organizmami, ktoré konzumujú a premieňajú odumreté rastliny, živočíchy a mikroorganizmy na molekuly. Opadané jablká, hrušky a lístie sa časom prirodzene rozložia a premenia na humus – kompost potom tento proces urýchľuje. Je to práve biologický rozklad, čo váš záhradný, ovocný a zeleninový odpad premení na kompost. Tenká vrchná vrstva úrodnej pôdy sa vždy skladá zo zmesi organických a anorganických látok.

Martina Kolarek: Do kompostu nepridávajte varené alebo ochutené zvyšky jedla a vyvarujte sa chlebu a aj ďalšiemu pečivu. S kôrou citrusov buďte opatrní, priťahuje totiž zelené plesne. V rozumnej miere do neho patria prebytky zo záhradky, ako je burina, vetvy a opadané lístie, rovnako ako ovocie a zelenina z kuchyne. Dobré sú aj banánové šupky, kávová usadenina a čaj – v malom množstve, ktoré vyprodukuje normálna domácnosť.

Kvalitný kompost vyžaduje rovnováhu látok, živín a kontakt s prostredím. Kompost je oveľa viac, než len hnojivo - jeho kyprá, hubovitá štruktúra uchováva živiny, vzduch a vodu. Poskytuje tiež domov rozmanitému spoločenstvu drobných rastlín a živočíchov, ktorí robia pôdu úrodnú a odolnú voči veternej a vodnej erózii.

Martina Kolarek: Podľa toho, koľko živín potrebujú vaše rastliny, zapracujte 1 až 3 litre kompostu do vrchnej vrstvy pôdy. Pretože je horúci kompost veľmi bohatý na živiny a má špecifickú štruktúru, nie je príliš vhodný na siatie semienok. Lepšie je využiť ho pre rastliny, ktorých korene sú už plne sformované.

Založiť kompost je ľahké, ale mali by ste myslieť na niekoľko vecí. V prípade horúcej metódy kompostovania je najlepšie založiť hromadu počas jedného dňa. Zmes je tiež dobré obohatiť o kamenný či minerálny prach a o domáci bylinný extrakt, metódy, ktoré proces kompostovania stimulujú. Vďaka rýchlemu vrstveniu materiálov v správnej kombinácii sa kompost sám prirodzene zahreje na správnu teplotu. Pokiaľ s kompostovaním začínate, postupujte podľa návodu. Čím častejšie to ale budete robiť, tým to bude ľahšie.

Na horúce kompostovanie potrebujete aspoň jeden meter kubický záhradného odpadu a kuchynských zvyškov. Ideálnymi surovinami sú pokosená tráva, časti rastlín, burina, vetvičky, vetvy a trocha opadaného lístia. Z kuchynských zvyškov využijete zeleninu a ovocie, šupky, kávovú usadeninu a čajové lístky. Môžete tiež použiť kravský a konský hnoj a ďalšie kompostovateľné materiály, ako je hnedá lepenka.

Na založenie kompostu budete potrebovať:

• vhodnú nádobu na kuchynské zvyšky
• kamenný prach/minerálny prášok
• bylinný extrakt
• izolačný materiál z prírodných vlákien

Jedna vrstva kompostu môže obsahovať až deväť rôznych materiálov: zmes záhradného odpadu, kuchynských zvyškov, drevnej štiepky a pilín, kravského alebo konského hnoja a ďalších kompostovateľných surovín, ako je napríklad drvená lepenka. Kuchynské zvyšky sú zdrojom základných živín, záhradný odpad potom vytvára štruktúru kompostu.

Jednotlivé materiály nakrájajte, narežte alebo rozdrvte na malé kúsky a jeden po druhom ich pridávajte do hromady, pričom ich ihneď premiešajte s ostatnými materiálmi z rovnakej vrstvy. Potom zmes obohaťte o kamenný prach, bylinný extrakt a hrsť záhradnej zeminy. Aby bol kompost kvalitný, musíte dosiahnuť správny pomer jednotlivých zložiek, vzduchu a vlhkosti. Spočiatku vám to môže pripadať zložité, ale keď si svoj vlastný kompost vytvoríte, rýchlo získate cit a odhad.

Kompostovacia hromada by mala byť vysoká 1 až 1,5 metra. Približne po dvoch dňoch sa vďaka prirodzenému procesu rozkladu zahreje na 60 – 65 °C. Po troch až ôsmich dňoch môžete odstrániť izolačné materiály, aby sa kompost trochu ochladil.

Zahriatie kompostu je možné len vďaka mikroorganizmom, rozkladajúcich organické látky. Na to však potrebujú optimálne životné podmienky – musia mať dostatok potravy, vody, vzduchu a priestoru. Zároveň sú tieto mikroorganizmy potravou pre ďalšie pôdne organizmy, ktoré neskôr migrujú do kompostu a zúrodňujú našu pôdu. Mikrobiálnu aktivitu dokážu stimulovať určité bylinky, preto sa odporúča do kompostovacej hromady časom pridať aj bylinný extrakt. Kompostovanie nie je tajomstvo, ide skôr o umenie.

Oboje je možné. Pokiaľ založíte horúci kompost v lete, bude pripravený približne za 3 mesiace. V zime proces zaberie okolo 6 mesiacov. Horúce kompostovanie prináša, oproti studenému spôsobu a priemyselnému kompostu, množstvo výhod. Nemusíte ho prevracať, nepriťahuje škodcov a môžete ho ľahko pripraviť v rozmanitých podmienkach.

Dipl. Ing. Martina Kolarek

je odborníčkou na poľnohospodárske pôdoznalectvo a udržateľné zdroje. Pôsobí ako biochemička a vyštudovala aplikovanú ekológiu na Univerzite prírodných zdrojov a vedy o živote vo Viedni. Organizuje semináre, na ktorých prednáša, ako vytvoriť kvalitný kompost.