Čo by sme mali vedieť o pôde
Ľudia, zvieratá aj rastliny sú na zdravej pôde úplne závislé.
Pôda je základom poľnohospodárstva. Odborník na pôdu Dr. Ulrich Hampl vysvetľuje, akú rolu v nej hrajú tie najmenšie tvory a ako aj necvičené oko dokáže rozpoznať úrodnú pôdu, ktorá je bohatá na humus.
Keď sme prednedávnom prechádzali krajinou, všimli sme si mnoho tmavých, holých polí. Je to v tomto ročnom období normálne?
Ulrich Hampl: Bohužiaľ áno. Polia by mali byť vždy vysadené, a to aj v zime. Zakaždým, keď idem autom a vidím takúto poľnohospodársku pôdu, cítim smútok. Holé polia v zime sú ako otvorené rany ekosystému.
Pôdou sa zaoberáte už 30 rokov. Čo potrebuje, aby bola zdravá?
Ulrich Hampl: Jednoducho povedané - aby bola pôda zdravá, potrebuje rastliny. Tie sú totiž potravou nielen pre ľudí a zvieratá, ale aj pre pôdu samotnú. V divokej prírode, o ktorú sa ľudia nestarajú, nie je pôda nikdy úplne holá, rastliny v nej stále rastú.
Holé polia v zime sú ako otvorené rany ekosystému.
Môže laik jednoduchým pohľadom na krajinu zistiť, v akom stave sa pôda nachádza?
Ulrich Hampl: Áno, skúste sa na krajinu pozrieť očami včely, ktorá hľadá kvety. Tak ľahko zistíte, či je prírodné okolie rozmanité a má čo ponúknuť – alebo to tak nie je.
Rozsiahla kultivovaná krajina pôsobí často monotónne, aj keď je celá zelená.
Ulrich Hampl: To preto, že tam obvykle vôbec nerastú ďatelina alebo bylinky; je to len tráva, hnojená priemyselnými hnojivami alebo dusíkom. To síce uživí kravy, ale určite nie ostatné živočíchy, ktoré žijú v pôde a na nej.
Takže viditeľná pustatina je znamením pustého podzemného života?
Ulrich Hampl: Áno. Nízka rozmanitosť rastlín znamená málo výživy pre pôdne organizmy. To dosvedčuje aj pohľad mikroskopom. Pôda pochádzajúca z monokultúrnych fariem je oveľa menej biologicky rozmanitá ako pôda, ktorú nájdete na ekologických, regeneračných hospodárstvach.
Pôdne živočíchy teda umierajú od hladu?
Ulrich Hampl: Presne tak. Pretože, rovnako ako my, potrebujú potravu s vysokou energetickou hodnotou. Často hovorím poľnohospodárom: aj keď nemáte stodolu, musíte pestovať krmivo pre zvieratá. Konkrétne pre tie, čo sa nachádzajú pod zemou, pre život v pôde.
Akým spôsobom vyživujú rastliny život v pôde?
Ulrich Hampl: Rastliny pohlcujú svojimi listami svetlo a spolu s vodou a oxidom uhličitým ho premieňajú na energiu. Tento proces určite poznáte ako fotosyntézu. Časť látok potom rastliny uvoľňujú do pôdy prostredníctvom svojich koreňov.
Obsah humusu v pôde je kľúčovým meradlom jej zdravia. V posledných 10 rokoch ale poklesol.
Mohli by ste nám vysvetliť, ako to funguje?
Ulrich Hampl: Rastliny svojimi koreňmi vylučujú zlúčeniny bohaté na energiu a neustále tvoria tenké korienky, ktorými poskytujú potravu pôdnym organizmom. Musíme sa postarať o to, aby rastliny v pôde korenili, pretože len tak bude život v nej rozmanitý.
Je možné zmerať, či je pôda dostatočne zdravá?
Ulrich Hampl: Kľúčovým meradlom zdravia pôdy je obsah humusu. Počas posledných desiatich rokov sa ale znížil. V orných pôdach je až kriticky nízky; preukázal to prieskum, ktorý vykonalo nemecké ministerstvo poľnohospodárstva. Každý poľnohospodár môže posúdiť zdravie svojej vlastnej pôdy osvedčeným spôsobom, pomocou rýľa. Zdravá pôda kypí životom a ľahko ju rozpoznáte podľa kyprej, hrudkovitej textúry.
Čím to je, že v poľnohospodárstve prevládla monokultúra?
Ulrich Hampl: Odpoveď je jednoduchá – lacné potraviny. A tie dosiahnete len vtedy, ak ich pestujete vo veľkom množstve a používate minerálne hnojivá a pesticídy. Nevýhodou je, že máme relatívne málo hlavných plodín, medzi ktoré patrí prevažne pšenica, cukrová repa, kukurica a jačmeň. Existuje stále menej druhov, odrôd a medziplodín. Pôda na túto jednoduchú a jednotvárnu skladbu reaguje rastom buriny, proti ktorému ľudia bojujú herbicídmi. Pri tomto spôsobe pestovania je možné produkovať masové výnosy – alebo skôr bolo možné, pretože je to z roka na rok náročnejšie.
Čo to z dlhodobého pohľadu urobí s pôdou?
Ulrich Hampl: Pôda stráca stále viac humusu, čo je zlé v mnohých ohľadoch. Humus napríklad chráni pôdu pred eróziou. A to je stále naliehavejšia téma kvôli zmenám klímy a nárastu prívalových dažďov, ktoré zeminu odplavujú. Pôda bohatá na humus je nielen stabilnejšia, ale dokáže aj lepšie zadržiavať vodu – a to je veľmi užitočné počas dlhých období sucha.
Poľnohospodárov ubúda. Takže tí, ktorí ostali, obhospodarujú stále väčšie plochy.
Dlhé obdobia sucha predstavujú jedno z nebezpečenstiev spôsobených zmenou klímy. To a výdatné zrážky, budú pre poľnohospodárstvo predstavovať veľkú výzvu. O pôdu by sme sa preto mali dôrazne starať. Podľa vás je teda šťastná pôda taká, ktorá obsahuje veľké množstvo humusu?
Ulrich Hampl: Určite. Pôda potrebuje vitalitu a stabilnú štruktúru, aby mohla ako huba absorbovať a uchovávať vodu. Vďaka stabilnej štruktúre sa pôda oveľa lepšie vyrovnáva s vlhkými aj suchými podmienkami. Potvrdila to aj spätná väzba, ktorú sme dostali po dlhotrvajúcom suchu v roku 2018.
Používanie ťažkých poľnohospodárskych strojov si na humuse vyberá aj svoju daň. Ich extrémna hmotnosť spôsobuje zhutnenie pôdy. Prečo sú tieto stroje také veľké a ťažké?
Ulrich Hampl: Poľnohospodárov ubúda. Takže tí, ktorí tu ešte sú, obhospodarujú stále väčšie plochy, a s tým prirodzene rastie dopyt po väčších strojoch. Ďalším veľkým problémom je utuženie pôdy (rozpad pôdnej štruktúry).
Ako môžeme zmeniť situáciu k lepšiemu?
Ulrich Hampl: Ekologickým poľnohospodárstvom! (smiech). Zakaždým som veľmi sklamaný, keď sa táto téma v politike chápe zle. Veď ekologickí poľnohospodári majú na všetky tieto otázky jasné odpovede už desiatky rokov. Nepoužívajú chemické a syntetické hnojivá, čo pre nich znamená, že sa o ňu musia správne starať, aby im prinášala bohaté výnosy. Preto im toľko záleží na jej úrodnosti. A to možno dosiahnuť rozmanitosťou plodín. Ideálne je plodiny striedať jednu po druhej, a to nie 3 ale rovno 7 rôznych druhov. Dôležité sú aj medziplodiny a zelené hnojenie, ktoré aktívne vytvára a podporuje biodiverzitu na poliach. V rámci ekologického poľnohospodárstva je tiež tolerovaná určitá burina, ktorá rastie po boku hlavných plodín.
Takže by sme sa buriny nemali zbavovať?
Ulrich Hampl: Umením poľnohospodára je udržať hlavnú plodinu a rast buriny v rovnováhe, a to tak, aby bola úroda dostatočná.
Ešte čo ďalšie je pre pôdu dobré?
Ulrich Hampl: Ak to situácia dovoľuje, je vhodné kombinovať ekologické poľnohospodárstvo s chovom zvierat. Kŕmne rastliny totiž majú silné korene. Na zvýšenie a zachovanie humusu v pôde je možné použiť aj organické hnojivá.
V biodynamickom poľnohospodárstve sa používajú špeciálne prírodné metódy. Je vďaka nim pôda na týchto farmách zdravšia?
Ulrich Hampl: Poľnohospodári s certifikáciou Demeter by povedali: No iste! (smiech). Títo hospodári idú ešte ďalej, za hranicu ekologického poľnohospodárstva. Používajú napríklad biodynamické prípravky, ktoré podporujú rastové sily a život v pôde a pomáhajú nastoliť rovnováhu. Jedným z nich je „roháčik“ (rohový hnoj) alebo „kremenáčik“, ktorý zjednodušene povedané posilňuje dozrievajúce účinky slnka. A potom samozrejme kompostové preparáty, ktoré posilňujú rovnováhu organických hnojív, aby pôde čo najviac prospeli.
Náklady, ktoré nám plynú kvôli dusičnanom v pitnej vode, by sa mali pripočítať k cene konvenčne pestovaných produktov.
V obchodoch vždy zoženieme pestrú ponuku potravín, ktorých cena sa príliš nemení. Ako môžeme ako laici poznať, že sa zdravie pôdy reálne zhoršuje?
Ulrich Hampl: To je skvelá otázka. Neúroda u nás v súčasnej dobe nevedie k vyšším cenám, tak ďaleko ešte nie sme. Väčšina potravín v obchodoch pochádza z konvenčného poľnohospodárstva, kvôli ktorému máme v pitnej vode dusičnany a pesticídy ohrozujúce naše zdravie. Ľudia, ktorí o týchto problémoch vedia, sa nimi musia zaoberať a zvýšiť informovanosť verejnosti.
Fond pôdnej úrodnosti
Aj v ekologickom poľnohospodárstve sú poľnohospodári často pod takým tlakom, že sa nemôžu zdraviu pôdy dostatočne venovať. Fond úrodnej pôdy Švajčiarskej neziskovej organizácie pre ekologické poľnohospodárstvo poskytuje 30 farmám s certifikáciou Demeter a ekologickým farmám v okolí Bodamského jazera finančnú podporu a odborné poradenstvo. Všetkým týmto subjektom sa uvoľňujú ruky, aby sa o svoju pôdu mohli konečne postarať tak, ako chcú. Ďalším cieľom organizácie je podpora dialógu medzi účastníkmi, napríklad prostredníctvom špecializovaných školení a zvyšovanie povedomia verejnosti. Po ukončení pilotnej fázy môže Fond pôdnej úrodnosti fungovať až do roku 2024.
Kto je Dr. Ulrich Hampl
Dr. Ulrich Hampl je agronóm, poľnohospodársky pedagóg a jeden zo štyroch vedúcich jednotlivých projektov Švajčiarskej neziskovej organizácie pre ekologické poľnohospodárstvo (Bio-Stiftung Schweiz).
